Hádka a jej následky

19. června 2015 v 21:29 | Katie |  Makai ouji devils and realist
Ahojky. Tentoraz vám prinášam poviedku na Makai ouji pár Dantalion x William. Enjoy Líbající

Pche, ten blbý démon. Čo si o sebe myslí? rozčuľoval sa v duchu Will. Áno, znova sa s Dantaliom pohádal. Ten démon mu poriadne lezie na nervy. Si myslí, že keď som len človek, môže strkať nos do mojich osobných vecí či čo? Áno Dantalion zvykol preháňať ale to len preto, že sa o Willa bál. Po svete sa potuluje veľa démonov, ktorý sa chcú dostať na pozíciu zástupcu Lucifera a Will je jediný, ktorý ich môže zvoliť. Pokiaľ si myslí, že vďaka tomu že je mi stále v pätách ho zvolím za zástupcu, tak je na poriadnom omyle. Pravda bola však taká, že Dantalion nebol s Willom len preto, že je "Vyberač". Bol s ním hlavne preto, že Will má dušu Solomona. Kedysi dávno bol do Solomona tajne zamilovaný, myslel si že dokáže jeho dušu prebudiť znova k životu pomocou Willa. Postupom času však začal mať rád Willa takého aký je, nie preto že má Solomonovu dušu. Will nie je hlúpy, postrehol že sa Dantaliove správanie voči nemu zmenilo. Bohužial ho tým len viac vytáčal. Začali sa viac hádať a dnes tomu nebolo inak.
Hnev postupne začal striedať smútok. To nemá nárok ani na chvíľu samoty? Chce toho tak moc? už nevedel aako mu vysvetliť, že každý potrebuje občas byť sám aby si mohol usporiadať myšlienky. Vybavila sa mu tá hádka. "Nenávidím ťa" posledné čo mu povedal predtým ako vybehol von z domu. Tých slov tak strašne ľutoval. Vedel, že nimi Dantaliona zranil, zranil aj sám seba. Ten výraz, výraz zrady, ktorý videl na jeho tvári. Nikdy si to neodpustí. Aj on začal mať Dantalion rád viac ako by slušalo, no bol predsa realista a ten si nevie pripustiť, že miluje démona. Veď démoni neexistujú, je to len trik.
Takto ponorený do myšlienok došiel až doproster lesa, ktorý obklopoval školu. Niečo sa pohlo medzi stromami. William spozornel. Vtom spoza kríkov vybehol démon. Will ani nevedel ako, no no zrazu sa ocitol vo vzduchu. Jeho let nanešťastie zastavil mohutný strom. Poriadne si buchol hlavu o jeho kmeň a bezvládne zostal ležať na zemi. Ach Dantalion, kde si? Potrebujem ťa. Zúfalo prosil o pomoc svojho "anjela strážneho" . Zrak sa mu začal rozostrovať. Posledné čo videl bol záblesk červeného svetla, ktorý zneškodnil démona. Pomaly sa prepadal hlbšie do sladkej tmy.

Keď otvoril oči, videl nad sebou biely strop ubytovne. Čo sa stalo? Ako som sa sem dostal? Kto ma to zachránil? A prečo? tieto myšlienky mu behali po rozume dovtedy kým nepočul otváranie dverí. Stočil k nim svoj mačací pohľad a keď uvidel kto v nich stojí z tváre mu vyprchala všetka farba. Dantalion. To on ma zachránil?
"Vidím, že už si sa prebral" konštatoval sucho
"..."
"Pokiaľ ťa nič nebolí môžeš ísť. Doporučoval by som ti ale radšej zájsť za zdravotníkom." ani sa na neho nepozrel. Will sa však nemal k odchodu. Chcel sa mu ospravedlniť za to predtým ale jeho pýcha mu to nedovolovala. Tak tam len tak sedel.
"Ja......." začal no nevedel ako pokračovať"
"Čo? Máš snáď ešte niečo na srdci?" vyštekol Dantalion tak prudko až Will nadskočil. Išla zneho hrôza. Pochopiteľne po tej hádke nebol v najlepšej nálade.
"prepáč" povedal Will tak potichu, že Dan si myslel že sa prepočul.
"Zopakuj to." prikázal
"Prepáč" povedal už o niečo hlasnejšie s červenými lícami.
"Prepáč, že som povedal že ťa nenávidím. Nemyslel sm to tak. Pochop, že aj ja potrebujem byť občas sám, aby som si mohol dať do poriadku osobné veci. Tebe by sa tiež nepáčilo, keby ti niekto čo chvíľa stál za chrbtom a dozeral na každý tvoj krok."
Ticho. Dantalion stál chrbtom k Willovi a ani sa nepohol. Vstrebával všetky tie slová. Uvedomoval si, že to od neho bolo dosť.... prehnaná reakcia. Ale keď on sa o neho tak bál. Will je predsa taký zlatý a bezbranný, nemôže dovoliť nikomu aby sa ho dotýkal. To može iba on. On predsa patrí Willovi a Will zas jemu.
" Ja sa tiež ospravedlňujem. Choval som sa hlúpo. Prepáč, už sa to nestane. Budem si dávať pozor." chcel odísť,a le zastavila ho Willova ruka držiaca jeho kožeľu. Will však ešte nebol úplne v poriadku a pritom ako sa prudko postavil sa mu zatočila hlava a on sa zložil Dantaliánovi rovno do náruče. Ten ho opatrne položil naspäť na posteľ.
" Si v poriadku? Nemám zavolať predsa len toho doktora?" strachoval sa
"Nie, to nič nie je. Ja len....nechcem aby si odišiel. Ja......" nehovorilo sa mu to ľahko. Priečilo sa to s jeho povahou. Dantalio trpezlivo čakal čo z neho vylezie.
"asi ťa mám rád" si myslel, že sa prepočul. Will a hovoriť niekomu, že ho má rád? Nemožné
"Povedz to ešte raz" chcel si overiť či to nie je nejaký blud. Will nafúkol tváričky. Vážne sa mu to nehovorilo ľahko a on ešte chce aby sa opakoval?
"mám ťa rád" ahhhh to je tak trápne. Moja pýcha utrpela porážku.
Dantalion potreboval chvíľku na to aby sa spamätal. Vážne to vyslovil. William. Bol tak šťastný ako nikdy. Neudržal sa. Opatrne pritisol svoje pery na tie jeho. Bol to jemný bozk, ktorý sa rýchlo menil na vášnivý. William sa nebránil, tiež už to chcel. Bál sa však toho, že bude len hračka na jednu noc. DAntalion vycítil jeho nepokoj.
"Nemáš sa čoho báť. Povedal so ti predsa, že tvoju dušu by so nikdy nemohol zradiť. Milujem ťa." tak a je to von. Will bol veľmi zaskočený týmito slovami. Vedel čo znamenajú, no ešte nikdy mu ich nepovedal. Nevedel ako zareagovať. Prebrali ho až ďalšie bozky dopadajúce na jeho tvár. Jedno ale vedel, pokiaľ je tu Dantalion nič sa mu nestane. A pokiaľ je tu on nedovolí, aby ich niečo rozdelilo. Zostanú spolu. Navždy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama