Návrat 2/2

18. září 2015 v 21:34 | Katie |  Naruto
Pokráčko po veľmi veľmi dlhej dobe. Začala škola a nestíham. Tentoraz sa dozviete čo sa stalo Sasukemu. EnjoyLíbající



Po dlhom a vyčerpávajúcom boji, svojho brata predsa len porazil. Konečne, konečne sa mohol vrátiť domov. Domov do Konohy. Domov k Narutovi. Pomaly sa postavil. Bol však moc oslabený po boji s Itachim a tak hneď skončil znova na zemi. Pred očami sa mu zahmlievalo a on cítil ako sa jeho vedomie pomaly odoberá do krajiny snov. Pred tým než upadol do bezvedomia, zazrel medzi stromami čierny plášť s červenými mrakmi.
Prebral sa v neznámej tmavej cele. Neboli tam okná, vo vzduchu bola cítiť vlhkosť a bola mu zima. Odhadoval, že je buď v jaskyni alebo v podzemí. Pravdepodobne bol mimo len pár hodín. Avšak to bolo to posledné čo ho tera trápilo. Musí sa odtialto dostať. Ale ako? Skúšal pretrhnúť puta pomocou tej trošky chakry čo sa mu zatiaľ obnovila, no ani ich to neškrablo. Kto ho tu vôbec uveznil? A prečo? Itachi to byť nemohol. Ten je mŕtvy. Žeby nejaký jeho spojenec? Keby len vedel.
Nevedel ako dlho sa zaoberal týmito myšlienkami, keď sa na chodbe ozvali kroky. Celu osvietilo svetlo sviečky, ktorú neznámy držal v ruke. Sasuke sa naňho pozrel, no jediné čo videl bola časť plášťa a ruka, ktorú zdobil pomerne veľký biely prsteň. Zdal sa mu povedomi a po chvíli mu to docvaklo.
"Akatsuki" zašepkal zhnusene.
Neznámi sa len zaškeril.
"Čo odomňa chcete?" snažil sa tváriť ľahostajne. Moc mu to ale nešlo, bol nervózny. Dobre vedel, že ak sa správa o Itachiho smrti už dostala k jeho blonďáčikovi, a to určite dostala, a on sa v Konohe čo najskôr neukáže, Naru by mohol spraviť nejakú hlúposť, ako napr. ísť ho hľadať. Preboha, to snáď nie. Chcú ho použiť ako návnadu.
"Dobre vieme aký vzťah máč s líščim démonom." v tme sa objavili biele zuby ako sa neznámy zaškeril.
"Ešte raz ho tak nazveš." Sasuke sa prudko postavil, bohužiaľ putá mu nedovolili po neznámom skočiť.
"Tak čo? Čo spravíš? Si spútaný, bez chakry a fyzicky oslabený. Nič nezmôžeš." vedel, že je to pravda, no nechcel sa dať zlomiť. Hlavne zostať pokojný a nedať na sebe nič poznať. Túto vetu si stále opakoval až kým sa mu nespomalil dych a on sa znova posadil na chladnú zem.
"Chcete ma použiť ako návnadu, mám pravdu?"
"Hmmm. Hej, to sme pôvodne mali v pláne, ale..." Neznámy sa odmlčal. Sasukemu sa jeho mlčanie nepáčilo. Mal z toho zlý pocit. Zdvihol hlavu a zadíval sa na neznámeho. Ten sa znova len zaškeril.
"Líštička sa vydala ťa hľadať, aj keď sme jej vôbec nedali vedieť o tvojom pobyte tu. Chytili sme ho síce len pred pár hodinami ale načo čakať. Moji kolegovia už začali s vysatím Kyuubiho. Ja som však chcel vidieť ako sa budeš tváriť, keď ti poviem, že osoba ktorú miluješ umiera a ty s tým nemôžeš nič urobiť." znova ten posmešný úškľabok.
Keď to Sasu počul, jeho krv začala prúdiť rýchlejšie ako sa do nej vlieval nový príval adrenalínu. Zhromaždil všetku chakru, ktorá v ňom ešte ostala a podarilo sa mu pretrhnúť putá. Okamžite sa vrhol na neznámeho, vytrhol mu katanu, ktorú zvieral v ruke a prebodol mu s ňou srdce.
Musí sa odťialto dostať čo najrýchlejšie. Ale kadial? Bolo tu 5 ciest a všetky vyzerali rovnako. Zrazu s tej naľavo počul krik. Ten hlas ppoznal...Naru... Musí sa poponáhľať. Nemôže ho stratiť, nie teraz keď sa konečne naskytla šanca žiť spoločne. Chodba nemala konc kraja. Sasuke strácal nádej, že to stihne včas, keď sa zrazu pred ním objavilo svetlo a on vyšiel priamo vo veľkej sieni. Výjav, ktorý videl si bude pamätať do konca života. Narutove bezvládne telo ležiace na chladnej zemi pred obrovskou sochou a okolo neho zbytoch tých z****v. Na nič nečakal, rozbehol sa na prvého, ktorý mu bol najbližšie. Akatsuki to nečakali preto ich 5 padlo už v prvej minúte. Zvyšný boli oslabený z predchádzajucej činnosti, takže ani tí Sasukemu nezabrali moc času. Pohánaný láskou a hnevom ich zabil všetkých. Keď najväčší hnev opadol a na okolo už nebol nikto koho by bolo potrebné zneškodniť, vydal sa pomalým krokom k bezvlánemu telu. Naruto nejavil žiadne známky života. Jeho tvár bola bledá a studená na dotyk. Sasuke si ho zdvihol do náruče a díval sa na jeho tvár v nádeji, že otvorí oči a on znova uvidí tie dve studne plné modrého neba. Sedel tak hodnú chvíľu, po lícach sa mu kotúľali slzy smútku. Prestal veriť, Naru je skutočne mŕtvy.
Vtom na líci ucítil letmí dotyk. Otvoril oči a zadíval sa do tých modrých. Naruto sa na neho len jemne usmial.
"Prišiel si si po mňa." zašepkal. Sasuke bol šťastím bez seba, ON žije! JEHO Naruto žije! Slzy smútku vystriedali slzy radosti. Zovrel blonďáčika v tak pevnom zovretí, že skoro nemohol dýchať.
"Sasuke dusíš ma." pousmial sa Naru. Sasuke síce svoje zovretie povolil ale zo svojho náručia ho nepustil.
"Toto mi už nikdy nerob. Vážne som si myslel, že si mŕtvy. Milujem ťa a nemôžem bez teba žiť. Sľúb, že už ma nikdy takto strašiť nebudeš." Sasuke sa snažil tváriť naštvane, no dlho mu to nevydržalo a oplatil blonďáčikovi úsmev.
"Ak ti sľúbiš, že už ma nikdy neopustíš." snažil sa Naru vyjednávať. Sasuke sa len zasmial.
"Sľubujem"

~Koniec~
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mei Mei | Web | 18. října 2015 v 16:48 | Reagovat

Nyaaaa, další blog s povídkami :333 těším se na další tvé výtvory ^^

2 Yuki Yuki | E-mail | Web | 27. listopadu 2015 v 20:29 | Reagovat

Krásná a sladká povídka :3 Těším se na další povídky od tebe :-) . Jinak máš pěkný dess, jen se špatně čte text :-/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama