Prehliadka 1/2

1. prosince 2015 v 19:48 | Katies |  Original
Gomenasai mina! Nestíham. Do konca mesiaca mám mať odovzdaných 25-30 výkresov a nemám ani 15. Tak sa snažím to dohnať. Poviedka je preto na dve časti, lebo druhú nemám ešte dopísanú. Bohužiaľ neviem kedy bude pokračovanie. Užite si teda aspoň prvú časť.

Dnes bol nádherný slnečný deň. Väčšina obyvateľstva mesta sa preto rozhodla vyraziť do ulíc mesta a užívať si hrejivé slnečné lúče na svojich tvárach. Ja som sa predieral davom a snažil sa dostať čo najrýchlejšie do nemocnice. Už som meškal. Nie, nikomu sa nič nestalo, len môj pôvodný doktor odišiel do dôchodku a ja som bol nútený sa prehlásiť k
druhému, ktorý bohužial mal ordináciu v areáli nemocnice. Čo bolo ďaleko od miesta kde som pracoval a bohužial dnes som nemohol odísť s práce skôr. Ach, nie, nie som chorý ani nič podobné. Ale kvôli tej zmene lekára musím ísť na "vstupnú prehliadku". Som dosť nervózny. Len medzi nami, mám z doktorov strach. Však kto nie? Vždy sa tvária tak chladne a chodia v tých bielych plášťoch. Nahána mi to hrôzu. S mojim bývalím doktorom som nemal problém, lebo som k nemu chodil už od začiatku, tak som si na neho navykol ale tu neviem čo mám očakávať.
Zastavil som pred dverami čakárne a pozrel na odinky. Mal som ešte chviľu čas na vydýchanie. Hneď ako som vstúpil sa otvorili ďalšie dvere napravo odomňa. Vyšla z nich postaršia dáma a za ňou mladá sestrička podávajúca jej palicu na podopieranie. Starenka prešla okolo mňa a pohľad mladej sestričky sa zameral na mňa. Premeriavala si ma pohľadom ako lovec svoju korisť. Viem som sexy ale nemôžem za to. Teda nemyslite si o mne, že som namyslený alebo niečo také. Som 170 cm vysoký 25 ročný chlap s mierne kučeravými blond vlasmi po plecia a smaragdovo zelenými očami. Nie som namakáný ale ani nie vychrtlé tintítko čo sa zlomý pri silnejšom vetre. Povedal by som, že tak akurát. To viete pri práci právnika nemôžete vyzerať ani ako gorila ani ako zúbožená slamka. Už na strednej som si všimol, že práve môj vzhľad láka všetka ženy. A táto sestrička nebola výnimka. Stála vo dverách s vystrčeným hrudníkom a našpúlenými permi. Prepáčte slečna ale na mňa to fungovať nebude. Som totíž gay. Pomyslel som si v duchu. Ona zjavne videla, ž eto nemá žiaden účinok, tak s tým prestala.
"Pán Satomi predpokladam?" spýtala sa prepaľujúc ma pohľadom.
"A-ano." Sakra upokoj sa. Je to len prehliadka.
Sestrička odstúpila od dverí a dala mi jasný pokyn, že mám vstúpiť.
"Pán doktor ja teda idem. Tento je posledný." zakkývala postave predo mnou a zabuchla dver. Ja som tej osobe nevenoval pozornosť, bol som moc zaujatý skúmaním miestnosti. Vyzerala útulne, až moc na to aby to bola ambulancia doktora.
"Pán Satomi Sora?" z môjho obdivu ma vytrhne mužský hlas pricádzajúci z kresla predo mnou. Konečne naňho upriamim pozornosť a div mi ústa neklesnú až na zem. Takého sexy, dokonalého chlapa som ešte nevidel. Asi meter osemdesiat vysoký, mladý, s čiernymi nakrátko ostrihanými vlasmi, ktoré mal okolo tváre dlhšie a niektoré pramene mu padaly do očí. A práve tie jeho oči ma tak okúzlili. Boli modré ako more v karibiku. Keď som prišiel bližšie všimol som si, že tam má aj trochu zelenej, ktorá rámovala dúhovku.
"Prosím, vyzlečte si horný diel oblečenia a sem sa posadte." poklepal rukov na lôžko vedľa pracovného stola. Urobil som ako povedal. Úprimne som sa hambil a moja nervozita tomu tiež nepomáhala. Posadil som sa a čakal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama