Láska v Magistériu

22. března 2016 v 15:40 | Katie |  FF- knihy
Hahaha... neverím, že som to konečne dopísala. Konečne ďalšia poviedka na svete. To mi to trvalo čo?

POZOR SPOILER!!!! Pokiaľ si niekto plánuje knižku prečítať, nedoporučujem čítať nasledovnú poviedku. Je možné, že sa tu objaví pár informácii, ktoré sa dozviete až na konci knihy. Ale nič vám zakazovať nebudem, môžete to kľudne risknúť.
Fandom na knižku: Magistérium-Železná skúška
Spisovateľ: Holly Black, Cassandra Clarke
Pár: Aaron x Callum
Obsah: Call a Tamara zachránili Aarona z pazúrov temnoty. Neobišlo sa to však bez zranení. Kedže Call pred tým "ušiel"z ošetrovne, bol na tom najhoršie. Keď sa vrátili späť do Magistéria, musel na ošetrovni zostať ďalšie dva týždne. Počas jeho pobytu ho navštevovali spolužiaci zo železného ročníka a hlavne Tamara a Aaron, ktorý tam boli každý deň kým ich ošetrovateľka nevyhnala. V jeden pokojný večer, keď už aj zvery posadnuté chaosom spali sa na ošetrovňu niekto prikradol...
Tu noc nemohol zaspať. Prehadzoval sa na posteli. Stále musel myslieť na to čo mu povedal majster Joseph. Nie je možné aby bol NÍM. On, vždy nešikovný Call, smoliar a mrzák,haha nemožné. Ale aj tak nemohol tie slová vyhnať z hlavy. A keď si spomenul na dopis pre majstra Rufusa a to, že vlastní vlka posadnutého chaosom... bolo tu až moc spojitostí na to aby to bola len náhoda. Ak je však skutočne NÍM, skôr či neskôr bude musieť bojovať proti tvoričovi. Bude musieť zabiť Aarona. Nechcel to, nechcel bojovať so svojim najlepším priateľom. Na hrudi sa mu usadil kameň. Nechce zabiť Aarona. Jeho prvého priateľa a podľa Calla aj niečo viac. Call si totiž už dlhší čas uvedomoval, že Aarona už nebere len ako priateľa ale skôr ako brata ba dokonca lásku. A v tú noc v herni si to len potvrdil. Ale Aaron by ho nikdy neprijal. Je predsa tvorič. Jeho najväčšou a jedinou povinnosťou je zabiť Nepriateľa. Toho, proti ktorému už roky vedú vojnu. Lenže Nepriateľ už nie je Constantin Madden ale Callum Hunt. A Call si nepamätá na nič z jeho predchádzajúceho života. Avšak stále sa bál. Nie toho, že by ho moholi čarodejovia poslať na smrť, keď zistia pravdu, ale toho, že by zranil Aarona. Jeho priateľ mu dôveruje a dokonca ho prijal za svoju protiváhu. A čo spravil Call? Klamal mu. Už teraz ho zradil.
Tok jeho pochmúrnych myšlienok prerušilo tiché zavŕzganie dverí. Kto by už len v túto hodinu chodil na ošetrovňu? Keď sa pomaly otočil stŕpol. Vo dverách stál Aaron. Urobil krok do miestnosti, potichu zatvoril dvere a zostal k ním otočený čelom. Call nechápal. Čo tu chce? Žeby na niečo vedel? Ďalší príval myšlienok prerušil tichý hlas.
"Prepáč ak som ťa zobudil." konečne sa otočil. Prišiel k posteli a sadol si vedľa neho. Halvu mal sklonenú.
"To je v poriadku, nespal som." Call sa pokúsil o úsmev. Aaron na to nič nepovedal.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa Call po chvíli ticha, keď sa Aaron k ničomu nemal. Ten sa len k nemu otočil a objal ho. To Calla dokonale vyviedlo z rovnováhy. Nevedel čo na to povedať.
"Vieš Call" začal Aaron potichu "už dlhšiu chvíľu o niečo premýšľam. O tom čo sa stalo odkedy sme v Magistériu, ako sme sa všetci zmenili, čo sme začali cítiť." stále šepkal, takže Call musel pozorne počúvať abyu vôbec rozumel.
"Nie som si celkom istí čo tým myslíš." začinal sa cítiť nepríjemne. Naozaj nevedel čo si myslieť. Chvíľu bolo ticho, potom Aaron zdvihol hlavu a vážne sa na Calla pozrel.
"Mám ťa rád Call." vysipal to zo seba na jeden nádych. Call len neveriaco pootvoril ústa.
"Aj ja ťa mám rád Aaron. Sme predsa priateľia." na to Aaron pokrútil hlavou.
"Nemyslel som to tak, že ťa mám rád ako kamaráta. Ja.." hlboký nádych "milujem ťa Call."
Ak predtým mal Call len potvorené ústa, teraz mu brada padla až k podlahe. Aaron, že ho miluje? To sa asi prepočul. Alebo? Chcel sa spýtať či dobre počul. Aaron sa už ale dvíhal, že odíde. Tak tak ho stihol chytiť za ruku aby ho zastavil.
On sa k nemu ale neotočil.
"Myslíš to vážne?" neveriaco sa opýtal.
"Myslíš, že by som bol kvôli vtipu ochotný vstať o jednej ráno z postele? Milujem ťa." otočil sa a jemne ho pobozkal na pery. Call ešte chvíľku vytriešťal oči ale potom ich zavrel a sám sa zapojil do bozku. Keď sa od seba odtrhli boli celý zadýchaný.
"Milujem ťa." zazneli tieto dve slovíčka z Callových úst. Aaron sa naširoko usmial a objal ho tak prudko, že sa obidvaja zvalili na posteľ. Miestnosť zaplnil smiech. Boli šťastný. Neskôr obaja chlapci zaspali v spoločnom objatí. Aaron však nad ránom musel odísť aby ich neprichytila doktorka. Obaja by z toho mali poriadny problém. Keď Calla pustili z "nemocnice", trávil každú voľnú chvíľu s Aaron. Aj cez prázdniny boli spolu. Stále medzi nimi bolo ale napätie. Obaja i boli vedomí toho, že sa blíži vojna. Vojna dobra a zla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama